Spiš (po latinsky: Scepusium, po maďarsky: Szepes, po poľsky: Spisz, po nemecky: Zips) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska a do 31. decembra 1922 aj Česko-Slovenska. Spišská župa sa rozkladala prevažne v severovýchodnej časti dnešného Slovenska. Malá časť územia leží v dnešnom južnom Poľsku, medzi riekami Dunajec a Bialka a štátnou hranicou so Slovenskom.

     Dnes je to len historický názov príslušného územia bez politickej subjektivity (ako Burgundsko či Baskicko vo Francúzsku), resp. označenie jedného z oficiálnych turistických regiónov Slovenska. Medzi obyvateľmi je názov tohto regiónu stále zaužívaný.
     Spišská stolica susedila na severe s Poľskom (resp. 1772-1918 s rakúskou provinciou Halič (dnešné juhovýchodné Poľsko a západná Ukrajina)) a župami Liptov na západe, Gemer-Malohont na juhu, Abov-Turňa na juhovýchode a Šariš na východe.
     Hranice župy tvorili Tatry na severozápade, Dunajec od Tatier až po hranicu so Šarišom na severe, Spišské rudohorie na juhu a Levočské vrchy spolu s Braniskom na východe.

     Rozloha Spiša bola v roku 1910 3668 km2. Jadrom Spiša sú kotliny riek Poprad a Hornád, v ktorých žije prevažná väčšina obyvateľstva a Vysoké Tatry. Počas celej histórie bolo územie Spišskej župy charakteristické vysokým podielom lesov, ešte koncom 19. storočia lesy pokrývali viac ako 42% územia Spiša.
     V súčasnosti územie župy zodpovedá územiu týchto okresov: Gelnica, Kežmarok, Levoča, Poprad, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa. Súčasťou Spiša neboli z okresu Poprad obce Vernár (Gemer), Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso a Liptovská Teplička (všetky Liptov) a z okresu Stará Ľubovňa celá časť na východ od Ľubovne.